Keď sme stretli súperky pred zápasom a otočili sme hlavy smerom hore, povedali sme si "ajaj..." a snažili sa na to nemyslieť. Avšak už pri rozohrávaní pred zápasom bolo jasné, že úplne nehratelný súper to nebude. A v zásade, keď sa momentálne dívam na zápis a vidím na súpiske súperov počet 10 hláv a na našej 7, napadá ma prvé keby.

Prekvapivo, celý prvý poločas sme mali zápas pod kontrolou, po Q1 14:10, po Q2 26:18. Jednoducho nám to tam lepilo. V tretej štvrtine zmenil súper obranu a začali sme sa presadzovať o niečo menej... ale ajtak po Q3 hral výsledok pre nás 40:36. Z hladiska matematiky to ale nesedí.... 14,26,40 bodov znamená, že útok bol viacmenej vyrovnaný. Čo prestalo fungovať bola obrana... ajkeď to asi nechcem nazvať prestala fungovať, ale im to začalo padať. Čo na to do budúceho zápasu je viac agresivity pri obrane. Zebry toho moc nenapískali, takže chcelo na ne trochu viac zatlačiť. Nenechať vystreliť z kľudnej pozície, trochu ich rozhodiť.

Do poslednej štvrtiny sme šli s +4 a vedeli sme, že to bude ťažké. Možnosti striedania boli malé, únava sa čím ďalej tým viac prejavovala. A tak to dopadlo, že 60 sekúnd pred koncom zápasu sme boli na -2 :) Ďakujem Mati za koš a Báre za obránenie nájazdu 2:1 v posledných sekundách.

Tadááá... predĺženie. Pokyny ténera na ukľudnenie zápasu a vyhnutie sa zbytočných strát sa premietli behom minúty na stav -4. Ktorý sme ale následně dokázali trochu skorigovať a v poslednej minúte predĺženia bol stav -1. Čakali sme na zázrak... alebo teda aspon na jeden koš.

5,4,3,2... písk!!! Faul a pre nás 2 trestné hody. Za stavu -1 prečo nie, že. Takze čakanie na zázrak (resp. koš) pokračovalo. Bohužiaľ. Ani jedna. Písk a koniec a prehra o jeden bod. Ale keby...