Keď zebra stratí pruhy, stane sa z nej polovičná zebra. Vlastne on je to už potom taký menší koník, takže so zebrou už skoro nič spoločné nemá.

Nechápete? Ja som v pondelok tiež nechápal.

Vzhľadom k tomu, že sa príspevky na stránkach SODOPO stali obľúbeným čítaním šéfov pražského basketbalového svazu, odpustil som si v utorok posielanie oficiálnej sťažnosti. Budem pevne dúfať, že sa tento článok dostane k tým pravým rukám. A to aj keby ta pravá ruka mala byť trochu ľavá.

Som pracujúci človek a dokážem pochopiť, že je pre niekoho zápas začínajúci 20:30 neskoro. Ja si nevyberiem, som tréner, moje hráčky si nevyberú, sú to predsa zodpovedné hráčky... A v zásade to isté platí pre súpera, proste tam musia prísť, odohrať čo najlepší zápas a potom sa nejak dostať domov.

Kto si ale môže vybrať, je zebra. A ak nemôže, tak je niečo veľmi zle. Ale v žiadnom prípadě by čas zápasu nemal ovplyvňovať to, ako bude zápas prebiehať. A ak ovplyvňuje, tak je niečo veľmi zle.

Kto tam v pondelok bol, zažil to bohužiaľ na vlastnej koži. Hráčky doslovne a ja len psychicky. Pretože keď sa zápas dostane behom 2 štvrtín do stavu, že sa z neho stáva ragby, tak je niečo veľmi zle!!! Fauly telom na hráčku s loptou tak, že letí 2 metre za čiaru, kopanie do lopty, strávanie hráčky rukami, plodná diskusia na ihrisku, ... Mal som pocit, že by som mal ísť ďaľší deň k ušnému lekárovi, pretože som asi nič nepočul. Myslím zvuk píšťalky. Problém je, že ho nepočul v tej hale nikto, takže ma to ukľudnilo aspoň v tom, že mám sluch v poriadku.

Viete ako zápas skončil? Normálna odpoveď na túto otázku je odpovedať výsledkom skóre. Po tomto zápase to bolo inak, pretože každému bolo úplne jedno, aké je skóre. A verím, že aj trénerovi súperiek.

Zápas skončil nepekným zranením kotníku hráčky BK Kladno a podľa môjho skromného odhadu si nejaký ten mesiac basketbal nezahrá. To je trochu veľká daň za to, že zebra potrebuje stihnúť spoj MHD!!! Nemuselo sa to stať, keby hráčky nemali napumpovaný adrenalin z pusteného zápasu.

A vlastne o tom je celý tento článok. Zápas sa neprerušoval len kvôli tomu, aby niekto stihol autobus domov. Takže apelujem na všetky zebry: "NECHOĎTE PíSKAŤ ZÁPASY, KEĎ NA TO NEMÁTE ČAS!!!". Odpustiť sa dá všetko, neskúsenoť, inak nastavené hranice faulov, radosť s udelovania tecnických... Ale nie odfláknutý zápas kvôli nedostatku času.

Už chápete ten úvod?

Keď rozhodca prestane v zápase pískať, je z neho polovičný rozhodca. Vlastne on je to už potom skoro divák, takže s rozhodcom už takmer nič spoločné nemá.