Chcelo to pevné nervy... až do posledného koša.
Ďakujem, že napĺňame dohodu o tom, že zápas proti Zbraslavi bol na (dúfam) dlhú dobu posledným prehraným. Ako by sa dal ten piatočný zápas komentovať, je tak, že si prečítame komentár zo zápasu proti Zbraslavi a otočíme súperov. Takže sklamanie, ktoré sme prežívali pred 2 týždňami v uber-grose-sportovej-hale v Radotíne po prehre o 6 bodov, sme v piatok nechali superkám z Dubče.
Celú hru sme si držali 2-6 bodový náskok, ktorý sa nám ani cez našu snahu nepodarilo zvýšiť. Obrana fungovala dobre, osobka aj zóna. Oceňujem doskoky a "záda", cez ktoré sa súperky nedostali takmer ku žiadnej odrazenej lopte. 48 obdržaných bodov je celkom slušný výsledok.
Ale...
54 daných bodov mi príde proti takémuto súperovi žalostne málo. Obzvlášť v domácom prostredí, ktoré poznáme ako svoje boty (ajkeď vďaka Petrunovi budú čoskoro boty nové a nepoznané :). A nehovorím o tom, že neboli šance. Tie boli. Takže čo nás čaká najbližšie tréningy je zmeniť (tým myslím zlepšiť) našu úspešnosť strelby. Ďakujem Ivet za ten jej posledný koš, keď bola do konca posledná minúta zápasu a my sme mali náskok len 4 body. Srdce mám silné, ale s mojím vysokým krvným tlakom si není dobré zahrávať.
Pokazených prihrávok bolo menej ako v poslednom zápase, ale ten míč sme z ruky a dokola dávali tiež málo. Ako by povedal Pat a Mat: "To spravíme!". Tak hurá trénovať.
Ja som za výsledok rád, všetci sme za výsledok radi, pretože...
..."Co jsme jim na prdel?..."
Zveřejněno 26.10.2011 uživatelem
peter