Asi sme si na šmykľavú podlahu v Počerniciach zvykli natoľko, že si na kvalitnom povrchu dáme skoro na hubu.
Pred zápasom s VSK som bol kľudný, tabulkovo by to mal byť jednoznačne slabší súper. Ale sily sa merajú na ihrisku, nie na papieri.
Prvé minúty zápasu boli ako zo spomaleného filmu, našťastie z oboch strán. Hra nemala potrebnú dynamiku a pohyb hráčiek bez lopty minimálny. Či už to bolo spôsobené tým, že sa začínalo o 20:30 (to tá zebra:) alebo prekvapením, že sa dá hrať na povrchu, ktorý nohu drží a neposiela tažisko hráča behom sekundy smerom k zemi, to neviem. Celý zápas sme si udržiavali 8 - 12 bodový náskok a v zásade mali zápas pod kontrolou. Mohli sme si v zápase vyskúšať situácie, ktoré sa nám pri aktívnejšom súperovi túto sezónu moc nenaskytovali (breaky, hra 1 na 1). A aj sme ich skúsili... bohužial vo vačšine prípadov neúspešne.
Keď zhrniem, čo nám šlo výborne:
A teraz by som zhrnul, čo nám nešlo vôbec:
strelba z pod koša
úspešnost breakov 2 na 1
úspešnosť breakov 3 na 2
presnosť nahrávok
záda pri doskakovaní pod vlastným košom
hra 1 na 1
Všetko ostatné patrí do kategórie "čo nám šlo" :)
Áno, vyhrali sme a dokázali sme sa proti súperkám presadiť aj cez nie celkom peknú hru. Aj na tréningu mám pocit, že nám to pravidelne ide lepšie. Čo ste ale dokázali je, že aj cez nepriazeň podmienok a nie príliš pozitívnej basketbalovej aure, ste schopné sa vyhecovať k víťaznému koncu. A je to super.
Nechcem, aby tento komentár vyznel negatívne, pretože sme svoj cieľ splnili. Mne dal zápas zase ďaľšie nápady na tréningy a všetkým dobrý pocit, keď sme si na konci zápasu mohli zakričať.
Aj ked to tretie "Co jsme jim na prdel?" v podaní Martiny rozosmialo nielen ju, ale aj všetkých ostatných :)
Zveřejněno 17.11.2011 uživatelem
peter