Sokol Stodůlky prišiel do telocvične v Počerniciach v celkom dobrej nálade a pri rozcvičovaní by nezávislý pozorovateľ povedal, že aj v dobrej forme. Nepoznám moc vysokých žien, vlastne Ivet bola dlhú dobu tou najvyššou. Ale keď sa pri úvodnom rozskoku aj Iveta dívala na súperku so záklonom hlavy, nebolo mi úplne do smiechu. Pred zápasom zneli inštrukcie jasne, bez dobrého doskoku pod našim košom a hlavne bez zad, sa budeme len dívať na to, ako si "žirafy" doskakujú každú nepodarenú strelu.
Zápas začal a my sme nenechali nič na náhodu. Prsk 2:0, potom 2:2, 4:2... no, a prvý poločas končil za stavu 19:10 pre nás. Čumel som ako puk, myslím, že všetci sme čumeli ako puk. Boli sme rýchlejší, presnejší a čo je hlavné, úspešnosť strelby súperiek zo strednej a blízkej vzdialenosti mizerná a väčšina doskokov pod naším košom bola naša. Rychlá prihrávka dopredu a behom pár sekúnd mali súperky čo robiť, aby sa stihli v obrane "usadiť".
Na lavičke som mal k dispozícii 12 jelít a za zápisom a časomierou ešte párik asistentov :) Jelítka, párečky... čas na zabíjačku.
Riťmuš by povedal: "To si zabil, starý...". No a tak sme druhú štvrtinu vážne zabili. Scénar podobný ako prvú štvrtinu, doskok, rychlá prihrávka dopredu... lenže blik a už sme boli bez lopty a súperky sa hrnuli opäť na nás. Zradila nás efektivita v zakončení a zbytočné straty pri rozohrávke. Končila druhá štvrtina a stav... 30:29. Všetko, čo sme si našetrili prvú štvrtinu, sme stratili.
Tretie dejstvo bolo v znamení opakujúceho sa cyklu: "plus 3, plus 1", "plus 3, plus 1", "plus 3, plus 1", ktoré bolo zakončené ako inak (z pohľadu matematika) "plus 2". Pekne vyhecovaná čtvrtina v ktorej sa hralo o každý jeden bodík. Už aj keď sme odskočili na 6 bodov, tak za minutu to bol zase jeden. Basketbalovo pekná štvrtina s množstvom podarených akcii. Samozrejme začínala byť poznať aj únava, ajkeď si myslím, že kondične sme súperky jednoznačne porazili.
Nádej, ktorú sme mali na začiatku poslednej štvrtiny ale skončila...
...skončila našim víťazstvom :) Trochu mi to pripomínalo zápas s Viktoriou Žižkov, ktorú sme tiež trhli až v poslednej štvrtine.
Hráčky Stodůlek proste nezvládli nami nastavené tempo zápasu a po pár rychlých košoch v polovici poslednej štvrtiny už nemali silu odpovedať. Pochvala patrí celému tímu, zvládli sme to a držíme svoj slub o jedinom prehranom zápase na začiatku sezóny. Keď ku mne po konci zápasu prišla kapitánka súperiek, tak mi povedala: "Máte pěkný skalp". Samozrejme som slušne vychovaný a zmohol som sa len na: "Ďakujem, pekný zápas." V hlave mi ale bežali úplne iné myšlienky: "Aký skalp? Vy ste si vážne mysleli, že prídete do Počerních vyhrať?"
A keďže sa blížia Vianoce, budem rozdávať darčeky vo forme osobných pochval. Nazvime to pochvala trénera. Keď vás bude chváliť Petruna, bude to pochvala náčelníka a keď vás bude chváliť Vláďa, bude to "pochvala asistenta trénera z pozície zapisovača" :) To bol vtip samozrejme.
Bára - vynikajúca obrana a množstvo získaných nahrávok od súpera. veľmi podarený zápas, aj keď bol bez bodu.
Martina - 24 bodov, vynikajúca úspešnosť, kondička a opora počas celého zápasu
Monika - krásna hra, padalo to. škoda len trochu slabšia kondička... ale to vylepšíme.
Smolda P - bodový prídel dvomi trojkami a tromi dvojkami. nice!
Smolda R - myslím, že sme našli ideálnu hráčku na post strednej rozohrávky. veľmi pekná hra.
Lenka - ... budeme si musieť ešte vysvetliť, čo znamená veta: "nespěchej, máme čas".
Ďakujem samozrejme všetkým hráčkam a teším sa na ďalšie zápasy. Ivet prajem príjemný let a pobyt za mlákou, budeme o priebehu sezóny samozrejme informovať :)
Peter
Zveřejněno 12.12.2011 uživatelem
peter