A priznám sa, aj ja som sa pred zápasom trochu zľakol. Výškový priemer nášho súpera bol odhadom o 15.37 cm väčší než ten náš, ale nenechali sme sa rozhodiť. Vlastne... nechali. Po piatich minútach zápasu bol stav 4:2 v náš neprospech. Z toho 2 body súpera boli z trestných hodov. Takže neviem či ste pri úvodnom rozskoku na seba mrkli a dohodli sa, že úrobíme tohoročný rekord o najmenší počet košov v jednom zápase.

Po ďalšom dôkladnom (pre Petrunu: vyslovujeme [duokladnom]) analyzovaní diania na ihrisku sme ale pochopili, že velikánky zo Žižkova sú hratelný súper a otočili sme zápas na našu stranu. Strelecká úspešnosť súpera zo strednej vzdialenosti bolá tragická a tak ich bodový zisk bol len po doskočených loptách alebo zo šestkovej čiary. Nám sa darilo strelecky trochu viac (vážne len trochu), a v obrane sme si s výškovou prevahou súperiek tiež celkom dobre poradili. Stálo to ale veľa fyzických síl a musím sa Dite ospravedlnit za to, že som na tie "pruhované zebry" nezakričal o 2 minúty skôr, že striedame. Niekedy som mal pocit, že rozhodcovia by miesto píšťalky potrebovali asi ďalekohlad, pretože niektoré fauly a lakte som neprehliadol ani ja, ktorý toho na dialku moc nevidí.

Kritická situácia nastala v tretej štvrtine, kde náš náskok bol len dvojbodový, pretože sme sa opäť na dlhšiu dobu nedokázali presadiť a súper nás dobiehal po bodíkoch. Áno a práve teraz je čas napísať veľké ALE.

ALE...

To, čo ste holky predviedli v poslednej štvrtine nemalo chybu. Nazval by som to "jeu de perfection", kde vďaka dobrej obrane a úspešnosti pri zakončení, sme Žižkovský sen o získanie bodového prídelu poslali do kytek.

Pekný zápas s ešte krajším záverom. Ďakujem a budem sa tešiť na dnešný zápas s VSK...

Losos Treneros